Aumale/Bratislava
30. marca (TASR) – Keby som bol Jean-Claude Brialy do zväzu žien by ma
prijali. Verš z piesne Chcel by som byť, ktorú spievali Milan Lasica,
Július Satinský a Jaro Filip odkazuje na v tom čase mimoriadne
populárneho francúzskeho herca. Počet filmov či televíznych seriálov, v
ktorých hral, sa približuje k dvom stovkám. Získal najvyššie štátne
vyznamenania. A hoci ho Lasicov text vykresľuje ako lámača ženských
sŕdc, ako jeden z prvých umelcov sa verejne prihlásil k homosexualite.
Vo štvrtok 30. marca by sa francúzsky herec a režisér Jean Claude-Brialy dožil 90 rokov.
Jean-Claude Brialy sa narodil 30. marca 1933 v Alžírsku, v Aumale (dnes
Sour El-Ghozlane). Jeho otec bol plukovníkom francúzskej armády a rodina
sa preto často sťahovala. Takisto Jean-Claude vo svojich trinástich
rokoch nastúpil na vojenskú školu, po čase ju však opustil a dokončil
štúdium na gymnáziu v Štrasburgu. V tom istom meste pokračoval v štúdiu
na konzervatóriu a začal získavať prvé herecké skúsenosti v divadle.
V roku 1954 sa presťahoval do Paríža a čoskoro nastúpil na vojenskú
službu v Nemecku. Prvý raz sa objavil v roku 1956 vo filme Elena a muži
režiséra Jeana Renoira. Rok 1958 mu priniesol úlohy v úspešných filmoch
Výťah na popravisko a Milenci - no predovšetkým hlavnú rolu v snímke
Krásny Serge, do ktorej ho obsadil režisér Claude Chabrol.
Ten istý tvorca o rok neskôr ponúkol Brialymu ďalšiu hereckú príležitosť
v dráme Bratranci. Jean-Claude Brialy tak už na začiatku hereckej dráhy
mal možnosť spolupracovať so známymi režisérmi ako bol Claude Chabrol,
Jean-Luc Godard či Francois Truffaut, a tiež s hereckými esami ako boli
Lino Ventura, Jean-Paul Belmondo, či Alain Delon.
Práve s Belmondom sa stretol Brialy v Godardovej komédii Žena je žena z
roku 1961. Do kriminálnej komédie Arsen Lupin kontra Arsen Lupin ho o
rok neskôr obsadil Édouard Molinaro. Nasledovala talianska dráma Meč a
váhy (1963), francúzsko-talianska komédia Honba na manžela (1964), či
komediálne ladená snímka Prachy a smola (1965).
Po komédii Srdcový kráľ režiséra Philippa de Brocu (1966) si Brialy
zahral v ďalšej vojnovej snímke Jeden muž navyše (1967), ktorú nakrútil
Costa-Gavras. Úspešný bol Truffautov film Nevesta bola v čiernom (1968),
a tiež milostne ladená snímka Klárino koleno (1970).
V tom čase sa Jean-Claude Brialy začal venovať aj réžii. Jeho debutom
bola snímka Églantine z roku 1972, úspech zožal o dva roky neskôr s
romantickým filmom Láska v daždi, kde stvárnila hlavnú postavu populárna
Romy Schneiderová.
Ako herec v roku 1974 Brialy spolupracoval s majstrom surrealizmu Luisom
Bunuelom, ktorý ho obsadil do snímky Prízrak slobody. Úspech priniesli
Brialymu v roku 1976 dva filmy: Svätý rok, kde ho režisér Jean Girault
obsadil spolu so Jeanom Gabinom do úloh lupičov, ktorí sa vydávajú za
duchovných. Druhým bola dráma Sudca a vrah, za ktorú bol Brialy
nominovaný na cenu Cézara. Získal ju napokon o desať rokov neskôr za
snímku Les Innocents (1987).
Z množstva filmov, v ktorých hral počas 80. rokov 20. storočia, možno
spomenúť Lelouchovu snímku Muž a žena po dvadsiatich rokoch (1986),
drámu Bolesť lásky a Chabrolov film Inšpektor Lavardin, kde si Brialy
zahral rolu homosexuálneho policajta (oba 1987). V roku 1990 sa objavil v
populárnej komédii Clauda Zidiho Prehnití proti prehnitým.
Neskôr sa Jean-Claude Brialy ako herec venoval hlavne televíznej
produkcii, a tiež organizovaniu divadelných podujatí a festivalov.
Zomrel 30. mája 2007 v dedine Monthyon neďaleko Paríža. Na jeho pohrebe
sa zúčastnil aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Herec bol
nositeľom najvyšších francúzskych vyznamenaní - Rádu čestnej légie, Rádu
umenia a literatúry a taktiež získal Francúzsku národnú cenu.
0